„Umelec By Nemal Byť Hladný“: Omskskí študenti O živote Moderného Tvorivého človeka

„Umelec By Nemal Byť Hladný“: Omskskí študenti O živote Moderného Tvorivého človeka
„Umelec By Nemal Byť Hladný“: Omskskí študenti O živote Moderného Tvorivého človeka

Video: „Umelec By Nemal Byť Hladný“: Omskskí študenti O živote Moderného Tvorivého človeka

Video: „Umelec By Nemal Byť Hladný“: Omskskí študenti O živote Moderného Tvorivého človeka
Video: СУИЦИД. ПОСЛЕСМЕРТНАЯ СУДЬБА 2024, Marec
Anonim

Spoločnosť „Omsk Here“v rámci projektu „20x20“pokračuje v oboznamovaní svojich čitateľov s mladými a nádejnými obyvateľmi mesta. Naši dnešní hrdinovia Alisa Kusakina a Ivan Noskov sú spolužiaci, talentovaní mladí umelci s odlišným prístupom k umeniu a životu. Alisa Kusakina, študentka 5. ročníka Filozofickej fakulty Štátnej pedagogickej univerzity v Omsku. - Ako a kedy ste sa rozhodli, že chcete byť kreatívni? - Vždy som mal chuť na maľovanie a úžitkové umenie. Umenie v skutočnosti vždy bolo so mnou. Od troch rokov ma rodičia začali vodiť na rôzne krúžky a oddiely. Rád som sa na niečo díval, pozoroval rôzne procesy a cez prizmu môjho vnímania transformoval to, čo som videl, do malebných, grafických obrazov. Nemôžem robiť nič okrem umenia a nechce sa mi to. - V akom smere teraz najradšej pracujete? - Patrím viac k grafike, rád študujem techniky, rôzne odvetvia tlačenej grafiky. Napríklad tento rok som pre seba znovuobjavil lepenkovú gravúru. - Je ľahké pre mladého umelca realizovať sa v Omsku? - Moje záväzky sú podporované kultúrou a štruktúrou Omska. Máme nádherné múzeum „Centrum Liberov“, kde sa konajú výstavné projekty. Podporuje nás tiež múzeum „Umenie v Omsku“a „Dom umelca“. Môžete navštíviť tieto stránky, demonštrovať svoje schopnosti a zistiť, čo dokážu iní umelci. Existuje syntéza, komunikácia medzi mladými a etablovanými umelcami. Mám pocit, že to je veľmi dobré pre moju kreativitu. - Ako môže dnes mladý umelec vyhlásiť, že si ho všimne? - Som presvedčený, že pre mladého umelca je najdôležitejšie tvrdo pracovať, nevenovať pozornosť maličkostiam, pozerať sa obšírnejšie, triezvo hodnotiť jeho úlohu. Iba hľadaním seba a svojho jazyka môžete niečo dosiahnuť. A potom sa všetko podarí, budú výstavy a tak ďalej. Na internete existuje veľa súťaží, ktoré môžu pomôcť pri rozvoji, propagácii. Hlavné je neustále na sebe pracovať, zdokonaľovať sa, nestáť na mieste a nebyť izolovaný, ale byť otvorený. - Musím sa naučiť kresliť alebo stačí mať vrodený talent? - Som presvedčený, že vzdelanie je potrebné. Podľa mojich skúseností vidím rozdiel medzi tým, čo som prišiel na fakultu, a tým, čo čoskoro opustím. Je samozrejme potrebné cítiť intuitívne, ale tiež všetko logicky podporiť. Analyzoval som diela tých, ktorí svoju kariéru v maľbe začali bez akademických vedomostí, potom som študoval gramotnosť kresby, kompozície atď., A videl som, na čo sa potom pretavili. - Musím sa naučiť rozumieť umeniu? - Nie vždy v tvorivosti, nezáleží na tom, či ide o maľbu, grafiku, sochu alebo niečo iné, umelec má nejaký význam. Nie je potrebné hľadať odpoveď na otázku „čo tým autor myslel?“Toto je nejaký post-sovietsky prístup a je veľmi chybný. Autor nemusí do diela zahrnúť vôbec nič sväté. - Chodíte často na výstavy, pozeráte sa na tvorbu iných umelcov? - Aby sa človek stal umelcom v budúcnosti, aj keď sa ním nemusí stať, je potrebné veľa pozerať. Snažím sa sledovať rôzne výstavy, ktoré sa konajú, aj tie, ktoré sú ďaleko od mojej vízie. Dielo ožíva, nadobúda význam a je plné významov, keď ste ho niekomu ukázali a niekto si ho vážil. Nezáleží na tom, aké emócie divák zažil: negatívne alebo pozitívne, hlavné je, že táto emócia bola. - Pri vytváraní svojho nového diela premýšľate nad tým, ako ho bude vnímať divák? - Nie, keď tvorím dielo, akoby som upadol do tranzu. Keď som v tvorivom procese, nemám predstavu o tom, čo by si o nej mohlo myslieť. Hlavné je, že sa ma samotná myšlienka dotýka. Schválenie, uznanie príde neskôr, hlavnou vecou je samotný proces. Umenie pre umenie. - Ste už piaty rok na univerzite, čo plánujete urobiť po ukončení štúdia? - Život je krátky, umenie je večné. Nechcem, aby vyhral plastový svet. Chcel by som sa venovať tvorivosti, umeniu, stelesniť svoju víziu. Toto je cenné! Je dôležité, aby každý pochopil, že je dôležitý jeho pohľad na svet. Od zvierat sa neodlišujeme rozumom a fyzickými schopnosťami, ale tvorivosťou. Ivan Noskov, študent 5. ročníka Filozofickej fakulty Omskej štátnej pedagogickej univerzity. - Ako sa začala vaša umelecká kariéra? - Narodil som sa v super-malej dedine Topolnoye na altajskom území. Mal som obyčajné dedinské detstvo: pomáhal som rodičom v záhrade, fičal na dobytku. Môj otec je rezbár, kedysi ho učil jeho otec, môj starý otec. Dal do rúk sekáč, kúsok dreva, obrázok volavky a povedal: „Drž to, skús to.“Nakoniec bol taký zahnutý, že to robí stále. Otec mi teda dal ceruzku a povedal: „Nakresli, leží tam pes.“Vďaka tomu som začal kresliť všetko, čo som videl. Potom sa moji rodičia rozviedli, presťahovali sme sa do väčšej dediny, kde som už chodil do umeleckej školy. - Kde nájdete nápady na nové obrazy, náčrty? - Vždy som mal rád históriu, teraz študujem éru Napoleonovej vlády, jeho reformy a tak ďalej. Prezradím vám tajomstvo, že som nedávno začal s novým maľovaním. Bude to veľké dielo, kde Napoleon stojí v slzách na pozadí úradníkov. Viac sa prikláňam k takémuto žánru, dejovým obrázkom, ktoré naznačujú určitú myšlienku. - Ako si sám definujete, čo to znamená byť umelcom? - Venujem sa umeniu, pretože práve to ma najmenej štve. Často rozmýšľam, čo by som robil, keby som si nemusel zarábať peniaze, ale stále som nenašiel odpoveď. Mnoho slávnych umelcov nemilo rad, keď sa o nich diskutuje. Napríklad Picasso uviedol, že umelci by sa mali rozprávať o tom, kde kúpiť dobré farby. Táto pozícia mi je blízka. Snažil som sa v tejto oblasti pracovať, vytvoril som grafiku pre počítačové hry. Nejako mi došlo, že jedna vec je maľovať na objednávku a druhá vec, ktorú si môžete vytvoriť pre seba. - Komunikujete často s inými umelcami mimo univerzity? - Vždy bolo pre mňa ťažké vstúpiť do tímu: v škôlke, v škole, na univerzite. Keď maľujem na ulici a oni za mnou prídu s otázkou: „Aha, si umelec?“, Väčšinou pomlčím, pretože neviem, čo mám odpovedať. Pravdepodobne som na to sama a zostanem do posledného. Akosi mi je nepríjemné každému. - Ako vnímate kritiku svojej práce? - Najdôležitejšie je, aby bola kritika konštruktívna. Prvý rok som mal príbeh, museli sme hodiť orla zo sadry. Predtým som vôbec nič také nerobil, pochádzal som z dediny. Priniesol som svoju prácu učiteľovi sochárstva a ten povedal: „Čo je to za kurča, prečo si ku mne vôbec prišiel?“Chcel som získať nejaké objektívne hodnotenie, napríklad to, že môj orol má krátke pazúry alebo že zobák nie je dostatočne ohnutý. Prirodzene, k takémuto učiteľovi už nepôjdem po radu. - A ak hovoríme nie o vzdelávacej, ale o tvorivej práci? - Ak človek vytvorí svoje dielo tak, ako zamýšľal, potom sú aj jeho nepresnosti nepodstatné. Nebudeme sa v našej tvorivej práci venovať napríklad technike ceruziek. Tu sú dôležité iba kategórie „páči sa mi to“a „nepáči sa mi“. Všeobecne si myslím, že ak je divák na diele závislý na diele, potom je potrebné o tom povedať autorovi, a ak niečo nie je príjemné, potom je lepšie mlčať. Kritika je namieste. - Čo plánujete urobiť po ukončení štúdia? - Chcem pracovať pre spoločnosť, ale neviem presne ako. Ľudia sú jediné zvieratá, ktoré majú možnosť niečo študovať, lietať do vesmíru. Keby bola príležitosť odmietnuť všednosť a predstaviť si, že všetci pracujeme na jednom globálnom cieli, potom by ľudstvo dosiahlo veľa. Fotografie z osobných archívov hrdinov publikácie

Odporúča: